Beletria, romány

Z denníka väzneného kňaza. Z denníka väzneného kňaza z komunistických lágrov a väzení. Kniha prináša silné osobné svedectvo o praktikách totalitnej moci pri prenasledovaní predstaviteľov katolíckej cirkvi i vzrušujúci pohľad za múry väzníc a táborov nútených prác na Slovensku. Dnešný čitateľ môže získať lepšiu predstavu o tom, čo sa dialo na Slovenská po komunistickom prevrate v roku 1948.

Svedectvo o misii, viere, odvahe a vernosti generála tajnej cirkvi. Kniha Vladimír Jukl: V prvej línii veľkého príbehu od autora Františka Mikloška je životným príbehom „gernerála tajnej cirkvi.“ Áno, takýto titul si zaslúžil Vladimír Jukl, ktorý spolu so Silvestrom Krčmérym ešte pred rokom 1989, počas komunistického režimu, dokázal svojím zápalom, nádejou, odvahou a zmyslom pre pravdu zmeniť životy tisícom ľudí.Obdivuhodný život s naratívom a dávkou napätia dokumentuje František Mikloško, ktorý bol sám žiakom Vladimíra Jukla. Nezlomnosť počas pobytu vo väznení, horlivosť pre evanjelium a nádej v lepšiu budúcnosť z neho urobili človeka, ktorý zostal verný poslaniu svätej Cirkvi až dokonca.

Poučné pohľady na väzenie. V roku 2020 uplynulo 70 rokov od tzv. Barbarskej noci - pokusu vtedajšej štátnej moci zlikvidovať rehoľný život v Českoslovnsku pod tlakom komunistov. Táto snaha však bola neúspešná.Po roku 1989 sa život reholí na Slovensku i v Čechách zmenil. Dnes je sloboda vnímaná ako samozrejmosť, ale je potrebné si uvedomiť, že sloboda je vždy veľkým darom.„Najlepšie vieme oceniť veci vtedy, keď ich strácame,“ píše Augustín Krajčík vo svojich spomienkach. Sám od roku 1948 zažil postupné strácanie osobnej i náboženskej slobody. Napriek všetkému však nestrail vnútornú slobodu, dôstojnosť a sebavedomie kňaza a rehoľníka-redemptoristu.Kniha Tvrdá škola poskytuje niekoľko retrospektívnych pohľadov na väzenie Augustína Krajčíka z rôznych uhlov a je i svedectvom utrpenia rehoľníkov počas komunizmu.

Skutočný príbeh žien, ktoré vzdorovali totalite. Ivana Hečková je absolventka žurnalistiky. V praxi sa venuje rôznym spoločenským a historickým témam. Vo svojej knihe Jedna svieca stačí zaznamenala príbeh dvoch rehoľníčok, Vianney a Natálie, ktoré boli komunistickým režimom vytrhnuté zo svojho rehoľného života a poslané do fabrík, na polia alebo do sociálnych ústavov. Cieľom prisluhovačov režimu bolo jediné: dosiahnuť, aby si rehoľníčky vyzliekli rehoľné rúcho. Ich vyhnanstvo trvalo 40 rokov. Sestry Viannea a Natália museli prekonať mnohé prekážky a pasce komunistickej diktatúry. Ich jedinou sviecou v ruke bola láska k Bohu. Príbeh sestier odzrkadľuje realitu, ktorá sa odohrávala na pozadí skutočných historických udalostí a je príbehom a svedectvom mnohých ďalších sestier a civilistov, s ktorými sa na svojej dramatickej ceste stretli.

Text je mozaikou skutečných příběhů, které běloruská spisovatelka Světlana Alexijevičová sestavila z mnoha rozhovorů. Ženy vyprávějí o tom, jak věřily v sovětský komunistický systém, o tom, jak v něm žily, jak za něj bojovaly i jak v něm trpěly, i o tom, jaké zklamání jim často přinesla nová éra.

Predkladaná publikácia, ktorá sa dostáva čitateľovi do rúk, je chýbajúcim medzičlánkom dvoch predošlých kníh týkajúcich sa kňazského pôsobenia otca Bartolomeja Urbanca v Košickej diecéze. Prvou je zbierka jeho kázní z rokov 1968 až 1970, ktorá vyšla v roku 2008 pod názvom Pri prameni. Druhou je publikácia vydaná o niečo skôr - v roku 2005, s názvom Bartolomej Urbanec: Krásny život a mladosť. Ide o spomienky vtedy mladých ľudí z jeho okolia, ktorých blízkosť otca Urbanca poznačila na celý život. Z týchto stretnutí čerpali silu a prúdenie Božích milostí. Tretia publikácia v línii myšlienky - fakty - spomienky, ktorú je potrebné zaradiť za vydané kázne a pred spomienky spísané vtedajšími mladými, dotvára obraz cirkevného a spoločenského života v rokoch 1968 - 1989 na pozadí činnosti ŠtB zameranej voči osobe muža s krycím menom „CELEBRAT“ a neskôr „LIPO“ a „URBAN“.

poézia. Jozef Tomášik debutoval roku 2014 básnickou sbírkou Anjel v cele, venovanou památce mučedníka Janka Havlíka. Básně z této sbírky nacházíme v českém překladu v knize Jáchymovští andělé. Jsou zde doplněny o autorovu další tvorbu (a o básně V. Ftorkové a M. Fabiánové). Celá kniha je protkána zachovanými zápisky Janka Havlíka, kandidáta na blahořečení, řeholníka Misijní společnosti sv. Vincenta de Paul. Kniha představuje vzácný příklad toho, jak mladého člověka osloví život vězněného a mučeného řeholníka natolik, že o něm napíše cyklus básní. Jáchymovští andělé jsou svědectvím, že ještě existují lidé, kterým není lhostejné utrpení druhých; že ještě existují autoři, kteří svou tvorbou nechtějí vyzdvihovat sebe, ale druhé; jsou svědectvím, že krev mučedníků je opravdu semenem křesťanů, protože oslovuje lidi, povzbuzuje je a prohlubuje v nich náboženskou zkušenost, ba dokonce v nich vyvolává vznik uměleckých děl.V knize často vystupují vězni komunistického režimu jako andělé. V sbírce se konkrétní slovenská krajina nebo prostředí českých věznic či uranových dolů proměňuji na svátá místa. Konkrétní svět se tady protíná se světem transcendentním. Básně Jozefa Tomášika jsou hymnem na krajinu. Starostlivě odpozorované obrazy z krajiny se posouvají do vyšší, lyrické, symbolické roviny a odtud do roviny náboženské. Obrazy záhorské i jáchymovské krajiny jsou protkané úryvky ze slovenských a českých hymnických písní, jenže místo orlů tady „z Tatry" slétli andělé. Básnická krajina J. Tomášika je podobně andělská.Kniha Jáchymovští andělé nám přibližuje život a utrpení kandidáta na blahořečení Jána Havlíka. Jeho život, jeho víra, jeho srdce byly- čisté. A takové jsou i básně Jozefa Tomášika.Katarína Džunková

Sergej Dakov otevřeně a bez příkras vypráví vlastní životní příběh. V bezcitném prostředí dětských domovů byl formován v uvědomělého občana Sovětského svazu. Vlivem této výchovy neváhal krutě pronásledovat křesťany. Avšak paradoxně kontakt s nimi ho nakonec přivedl k obrácení.Mrazivě skutečný a přesvědčivý příběh psaný poutavým stylem odkrývá čtenáři fungování komunistického režimu v Rusku v polovině 20. století a jeho hrůzné praktiky.

Pravdivý príbeh utrpenia, lásky a odhodlania. Audiokniha „Kroky viery“ je pravdivý a inšpirujúci príbeh Dr. Lacha a jeho rodiny. Príbeh prenasledovania, útlaku, väzenia a mnohých ťažkých skúšok. Príbeh, v ktorom rodina s tromi deťmi prišla počas totalitného režimu o strechu nad hlavou a zázračne unikla svojim nepriateľom do zeme slobody. Svedectvo tejto rodiny vypovedá o ľudskom utrpení, ale aj láske, oddanosti a odhodlaní žiť v slobode. Je plné nadprirodzených krokov viery, ako aj rozhodnutí kráčať s Bohom a ostávať v centre Jeho vôle.

Skutočný príbeh dôstojníka sovietskej polície o jeho výchove a formovaní na uvedomelého a verného občana bývalého ZSSR. Výsledkom tejto výchovy bolo nemilosrdné a brutálne prenasledovanie kresťanov, pri ktorom sa stretáva s Natašou a vďaka nej začína hľadať pravdu. Príbeh podáva jeho dramatický zápas o holý život pri úteku z ľadoborca v Severnom ľadovom mori, no najmä jeho nájdenie viery a obrátenie sa od modiel k živému a pravému Bohu.Vďaka pútavému štýlu, ktorým je kniha napísaná, ale ešte viac vďaka obsahu, ktorý je mrazivo skutočný a presvedčivý, prídete k názoru, že históriu a tiež jej krutosti treba poznať, aby sa nestalo, že by niekto zo súčasníkov, či raz v budúcnosti, začal obdivovať a nebodaj chváliť komunistický režim.

Autorka novely Červená hmla pravdivo zachytáva v príbehu niekoľkých priateľov, členov podzemnej cirkvi, realitu čias, následky päťdesiatych rokov na životoch kňazov, rehoľníkov a veriacich, postupné uvoľňovanie v rokoch šesťdesiatych, ktoré sa však skončí normalizáciou.Hlavné postavy nás nenásilne vovádzajú do svojho života a vzťahov, do prežívania každodennej reality, do strachu, ktorý vzbudzovala v ľuďoch ŠtB, ale aj do nádeje, lásky a obety vyplývajúcej z viery a priateľstva. Odhalí sa nám život rehoľnej sestry a kňaza, ktorí - zbavení práva verejne sa priznať k svojmu povolaniu - tajne a v tichosti slúžia ľuďom a Bohu až po stratu života.Prežijeme napätie pri strate veľkej sumy peňazí v banke, napäté vzťahy na pracovisku, kde je členstvo v strane rozhodujúce pre pracovný postup a aktívna viera jeho prekážkou, neustále sledovanie štátnou mocou a strach, ktorý v ľuďoch vyvolávala. No zažijeme i prebúdzajúcu sa čistú lásku dvoch mladých ľudí, pokojnú radosť rodín i veriacich spoločenstiev, napriek všetkému.

Kniha obsahuje 12 skutočných príbehov kresťanských žien, matiek a starých matiek. Z nich možno vyčítať, kde a ako naberali silu pre svoje poslanie milovať svoju rodinu, obetovať sa pre ňu celým srdcom, sprostredkúvať jej Božie požehnanie, slúžiť jej svojou skúsenosťou, obozretne usmerňovať mužov, múdro vychovávať deti či vnúčence a chrániť ich pred nebezpečenstvom.

Po několika nárazech dveře konečně povolily. Uvnitř ve světle olejových lamp pobíhalo deset nebo jedenáct lidí. Vletěli jsme mezi ně a sráželi je s kletbami k zemi. V koutě místnosti jsem spatřil asi pětašedesátiletého muže. V rukou držel Bibli a s vystrašenýma očima hledal místo, kam by ji mohl ukrýt. Přiskočil jsem k němu a surově po ní hmátl. Držel ji ale pevně. Nakonec jsem mu ji vytrhl z ruky. Začal jsem škubat listy a házet je na zem. Muž úpěnlivě prosil: „Ne, prosím vás, ne!“Otočil jsem se a vší silou ho udeřil do tváře. Pěst zasáhla nos a ústa. Okamžitě začal krvácet. S námahou se postavil na nohy a ještě jednou se pokoušel zmocnit se Bible. Co je to za šílence? pomyslel jsem si. Cení si této knihy víc než vlastní tváře? Opět jsem mu ji vyrval a udeřil ho. (úryvek)Sergej Dakov otevřeně a bez příkras vypráví vlastní životní příběh. V bezcitném prostředí dětských domovů byl formován v uvědomělého občana Sovětského svazu. Vlivem této výchovy neváhal krutě pronásledovat křesťany. Avšak paradoxně kontakt s nimi ho nakonec přivedl k obrácení.Mrazivě skutečný a přesvědčivý příběh psaný poutavým stylem odkrývá čtenáři fungování komunistického režimu v Rusku v polovině 20. století a jeho hrůzné praktiky.

Pravdivý príbeh utrpenia, lásky a odhodlania. Kniha Kroky viery je pravdivý a inšpirujúci príbeh Dr. Lacha a jeho rodiny. Príbeh prenasledovania, útlaku, väzenia a mnohých ťažkých skúšok. Príbeh, v ktorom rodina s tromi deťmi prišla počas totalitného režimu o strechu nad hlavou a zázračne unikla svojim nepriateľom do zeme slobody. Svedectvo tejto rodiny vypovedá o ľudskom utrpení, ale aj láske, oddanosti a odhodlaní žiť v slobode. Je plné nadprirodzených krokov viery, ako aj rozhodnutí kráčať s Bohom a ostávať v centre Jeho vôle.Dr. Lacho vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval pätnásť rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde pätnásť rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca.Dr. Lacho je spoluzakladateľom kresťanského FM vysielania Rádia7, predsedom správnej rady TWR média a Rádiaľ a zakladateľom podporovaného bývania pre zdravotne ťažko postihnutých s názvom „Svetlo domova.“ V neposlednom rade sa venuje filantropii a prednáškovej činnosti.

Čitatelia, ktorí poznajú príbeh Ernesta Macáka z jeho kníh Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách a Diagnóza: Bláznom pre Krista, budú prekvapení, akú úlohu zohral pri organizovaní týchto útekov.Úryvok z knihy:Príslušníci si mysleli, že ich chcem pohostiť a sadli si. Ja som si však chcel zabaliť trochu omšového vína, aby som mohol vo väzení slúžiť svätú omšu. Nechali ma prejsť do druhej izby. Z tej som prešiel do tretej, a tam som zbadal, že okno je bez mreží. Vyskočil som na dvor a bežal som po ulici, len tak v košeli. Chcel som sa skryť u evanjelického kňaza, ten ma však nechcel prijať. Potom som ozlomkrky utekal poza humná a cez záhrady. Napokon som vbehol cez bránu do istého domu, vybehol som na povalu a tam som sa ukryl. V dome bývali Maďari, nepočul som ich z povaly rozprávať ináč ako po maďarsky. Po mojom úteku z fary nastal v Komárne veľký poplach. Oboch príslušníkov bezpečnosti, čo ma sprevádzali na faru, ihneď zatkli. Ostatní ma hľadali a striehli na mňa.Dva dni a dve noci som sa nepohol z povaly, tretiu noc som sa ukradomky vytratil. Obyvatelia domu dodnes ani netušia, že sa u nich niekto skrýval. Potajomky som sa potom dostal do blízkej dediny a poprosil som známeho veriaceho roľníka, aby mi dovolil ukryť sa na pôjde v stodole. Každú noc po polnoci som zišiel na nejaký čas dolu do domu. Tam som si zajedol a trochu povystieral údy a slúžieval som aj svätú omšu. Keď som už nemal omšové víno, poslal som gazdu do nemocnice v Komárne po víno. Roľník ta šiel za istou sestričkou s prosbou, aby odovzdala istému lekárovi odkaz, že potrebujem prvú pomoc, t. j. nejaké peniaze a človeka, čo by ma sprevádzal na ďalšej ceste, lebo kraj okolo Komárna som nepoznal. Šla so mnou i von z dediny, až kým sme neprišli do kukuričného poľa.

Korespondence dvou kněží v době normalizace. Život P. Josefa nebyl právě snadný, osud se s ním nemazlil. Někdy v padesátých letech půjčil komusi větší peněžní obnos, dotyčného zatkli na hranicích při pokusu o útěk, a když z něj vymáčkli, kdo mu peníze půjčil, odsoudili P. Josefa k dlouholetému žaláři do Valdic a na Mírov. Na jednu z amnestií byl nakonec spolu s dalšími propuštěn.Ačkoliv měl v Praze byt, dal přednost životu na venkově. Když se naskytla možnost působit jako výpomocný duchovní bez nároku na plat, ujal se jedné vesnice. Svou samotu a tím i značnou míru nezávislosti si P. Josef sice pochvaloval, ale kontakty a přátelské vztahy se spolubratry udržoval. Adresátem zde vydaných dopisů byl přítel z mládí, spolužák a kanovník.Zatímco kriminál naučil P. Josefa zametat za sebou, a proto dopisy pana kanovníka likvidoval, pan kanovník vycítil, že Josefovy řádky nejsou jen obyčejnými dopisy, a tak je uchoval. Díky panu kanovníkovi tedy můžeme nahlédnout do srdce kněze Josefa, jehož víra je přesvědčivá a vztah k Bohu ryzí.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka, prenasledovaného komunistickým režimom. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal "nespoľahlivým" občanom. Kniha opisuje jeden zo zlomových bodov autorovho života - pokus o emigráciu koncom 40. rokov 20. storočia, následné zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, zaradenie do PTP, a tiež vysťahovanie rodiny v rámci akcie B. Jeho putovanie je zároveň pohľadom na mikrohistóriu – život v meste a vplyv dejinných udalostí naň. Publikáciu v roku 2011 v rámci edície Memoáre vydali Ústav pamäti národa a Pamäť národa.

Příběhy faráře Josefa Toufara, jeho vrahů a čihošťského zázraku se zprávami archeologa, antropologů a soudního lékaře o exhumaci. Krok do tmavé noci je volným pokračováním knihy předcházející (Jako bychom dnes zemřít měli, která byla v roce 2012 vyhlášena v anketě Lidových novin Knihou roku). Ve čtrnácti příbězích - kombinacích reportážních postupů se studiem archivních dokumentů a výpověďmi svědků a pamětníků - autor odhaluje nově zjištěná fakta a svědectví, která se váží k osobnosti Josefa Toufara, jeho mučitelů a dobovému kontextu.Miloš Doležal se ve svém důkladném pátrání dostal k řadě archiválií, které neměl při přípravě prvé knihy k dispozici – nalezl Toufarovy zápisky, korespondenci, část knězovy knihovny a řadu dalších důležitých osobních dokumentů i unikátních fotografií, a také identifikoval filmové záběry mučeného kněze, pořízené Státní bezpečností a překvapivě dochované do současnoti.